snem Biateka
Úvodná strana
Hore

 

Jesenný snem a Výročný oheň rodu Biatec
Erbový kameň - flek T. S. Bludáci, 8.-10.10.1999

Deň na ktorý sme sa chystali skoro od Silvestra, napokon nadišiel. No čo všetko mu predchádzalo ? S Lenkou sme sa dohodli, že ho urobíme pod Erbovým kameňom v údolíčku neďaleko Za Kačínom. Vyrobil som nákres camrátka, Danica dala spraviť film a z neho plošák. Ten som potom osekal a ručne pilníkom vypiloval do požadovaného tvaru. Potom som to vyčistil, utrel liehom, nalakoval, podlepil kožou a Laco Juščák mi vyvŕtal diery, do ktorých som navliekol špagát. Placky som zase spravil s pomocou Mira Sumku, ktorý mi zohnal od svojho otca slivkové drevo, jeho brat Jojo ho narezal, ošmirgloval a nalakoval a ja som na to nalepil odznačik. Potom som vyrobil návrh na zvadlo a pamätný list účastníka. Po Lenkinom súhlase som to naxeroxoval a otec poroznášal zvadlá bývalým členom Biateca, ktorí bývajú okolo Záhrebskej. Niečo som poslal poštou, zvyšok popozýval osobne. Účasť však neprísľubil skoro nik a čím bol deň konania bližšie, tým nás malo byť menej. Lenka si kúpila látku, vystrihla a ušila šaty, na ktoré si potom poprišívala korálkami vzor slnka, mesiaca a hviezdy. Neskôr si ušila aj mokasíny a pomaľovala ich. Dohodli sme sa, že zaspievame Miřetínsku hymnu, na počesť tábora, kde vznikla myšlienka založiť oddiel. Lenka finišovala do posledného dňa, ja som mal všetko nachystané koncom júla. Jediné čo mi robilo problém, bolo zapálenie ohňa. Poprosil som Eda, no ten mal iné povinnosti a asi sme našu spoluprácu v lese skončili. Živicu som nemal a tak som si kúpil zápalnú pastu, ktorú som napokon nemusel použiť. Dohodli sme sa s Lenkou aj na súťažiach. Problém bol len so šípkami, no Julo mi požičal šípky a ja som doma vyrobil terč. V predvečer dňa D sa ozval Mišo Tobík, že je v Bratislave a tak sme si dali rande pod mostom SNP okolo 16,30h. Po práci som sa ponáhľal domov a začal baliť. Predpoveď počasia ma nepotešila a žiaľ sa vyplnila. Okrem stanu, spacákov, nafukovačiek, vecí do dažďa sme brali aj ukážky z naších ručných prác, ktorými sme sa chceli pochváliť, prvé oddielové tričko, košeľu vedúceho z Miřetína, terajšie tričko, sekeru, pílku, špagáty, lepiacu pásku. . . Proste sme šli nabalení ani na puťák. Slnko dosť svietilo a cesta ubiehala v pohode. Vystúpili sme v Lamači na dolnej zákrute a popri potoku sme došli až na asfaltku a po nej na Kačín. Odtiaľ to už bolo len kúsok na flek. Celou cestou sme s Mišom debatovali, veï sme sa nevideli od Malachova. Braňo nás už čakal u ohniska. Dosť ma mrzí, že Peťa, ktorá to má najbližšie, neprišla vôbec. Ktohovie prečo. Postavili sme stan, vysvitlo, že chalani ho nemajú a ráno sa im to vypomstilo. Nanosili sme drevo na oheň a tu prišlo prekvapenie. Zjavil sa Poldo z T. S. Bludáci a zvestoval nám, že toto je ich flek a oni tu majú zajtra rozlúčku s letom. Neskôr prišiel Horčo a tak sme v družnej debate sedeli u ohňa. S Lenkou sme sa napokon rozhodli spraviť si Jesenný snem, hoci už oheň bol zapálený. Lenka sa prezliekla, vhodili sme snemovný uhlík do ohňa, ja som privítal prvých hostí na našo sneme a hodnotili sme čo všetko sa udialo od Zimného snemu. Napokon sme si priznali každému dva činy, Lenka zaspievala modlitbu kmeňa Omaha a ukončili sme snem. Ja som z pahreby vybral uhlík a šli sme spať. V noci bolo teplo, no dážď nad ránom ma nepotešil. Chalani zapálili oheň, my sme vyliezli až po deviatej. Po raňajkách som začal s Braňom chystať drevo. Bludáci sa pomaly schádzali a s DoDom sme sa dohodli na priebehu zapálenia ohňa. S Lenkou sme šli na odbočku zo značky prilepiť oznam o smere na oheň, čím sme doviedli našich, no zmiatli bludáckych hostí. Okolo dvanástej Braňo začal kúriť v peci a Lenka zamiesila na chleba. Pec bola moc deravá a tak DoDo dal do ohňa rozpáliť kameň, na ktorom sme neskôr piekli jedle bedle a aj placku. Braňo musel ísť po druhej domov a vyzeralo to na presilo Bludákov. Po tretej prišla Maťa s Mariánom a počas súťaží Kata Segečová s dvomi kamarátmi. Napokon nás všetkých bolo 19 a to už bolo slušné. Postavilo sa celkovo päť stanov. Súťaže som vyhlásil po 16h. Ako prvé prišli na radu šípky s týmito výsledkami.
1. Marián 90 + 320 = 410
2. Poldo 230 + 180 = 410
3. Luboš 190 + 160 = 350
4. Sido 60 + 230 = 290
5. Mišo 120 + 140 = 260
6. DoDo 120 + 110 = 230
7. Maťa 50 + 100 = 150
8. Selanka 70 + 90 = 150
9. Lenka 70 + 0 = 70
Marián vyhral, pretože mal najlepší pokus. Ako druhú sme zaradili trochu eroticky ladenú súťaž, ktorá však dávala rovnaké šance obom pohlaviam. Medzi dva stromy sme natiahli špagát, naň priviazali v strede tenší a naň hrnček. Ten rozhodca roztočil a súťažiaci s polienkom medzi nohami musel zo štartovacej dráhy cupitať do kopca a čo najrýchlejšie zasunúť polienko do hrnčeka. Výsledky súťaže prekvapili, no najmä pobavili.
1. Sido 5, 5s
2. DoDo 6s
3. Luboš 7s
4. Mišo 12s
5. Horčo 15s
6. Poldo 18s
7. -8. Maťa + Selanka 20s
9. Marián 29s
Potom prišla asi najúspešnejšia súťaž a to v namotávaní špagátu na kolík. Na špagáte bolo upevnené autíčko a záležalo na technike namotávania súťažiaceho, akú rýchlosť vyvinie. A veru sme videli rôzne techniky. Súťažili dohodnuté dvojice a do finále postúpili:Mišo, Selanka, DoDo. Vyraďvačkami medzi nimi vypadol DoDo a v samostatnom superfinále za rovnakých podmienok zvíťazil Mišo o 0, 1s. Veľmi napínavá bola súťaž v triafaní pingpongovej loptičky pingpongovou raketou do sieťky uchytenej statívom na strome. Súťažili už skoro všetci, no nik netrafil do sieťky, len štyria rúčku. Postúpili teda Sido, Katka, Ďuro I., Maťa. V druhom kole trafili po dvoch loptičkách Sido a Ďuro I. Vo finále trafil Sido len jednu loptičku a palmu víťazstva priniesla Ďurovi I. odrazená loptička od stromu, ktorá skončila v sieťke. Lenkou navrhnutá súťaž v triafaní ceruzky uviazanej okolo pásu zozadu do flaše priniesla obrovskú zábavu všetkým prizerajúcim sa.
1. Poldo 7s
2. Horèo 12, 5s
3. Ďuro II. 15s
4. Luboš 16s
5. -6. Selanka + Maťa 17, 5s
7. Mišo 18s
8. -9. Marián + Hanka 22, 5s
10. DoDo 24s
11. Katka 30s
12. Sido 37s
Poslednou súťažou bol posed s prekríženými nohami na položenej flaši a s rozpaženými rukami, do ktorých dal rozhodca jednu zapálenú a druhú nezapálenú sviečku. Úlohou bolo tú druhú zapáliť od prvej. Ľudia rôzne padali na zem, čo spôsobovalo u okolo stojacích salvy smiechu. Vďaka premyslenej technike napokon zvíťazila Hanka 3s. Oheň sme zapalovali oproti pozvánke až o ôsmej, lebo sa čakalo ešte na pár ľudí. Stihol sa vrátiť aj Braňo. Lenka sa prezliekla, my sme sa zhromaždili okolo nachystaných ohňov. Dvakrát sme volali lesného ducha ohňa, než v podaní DoDa s fakľou prišiel. Lenka predčítavala a on postupne zapálil Oheň Veľkého Ducha, Svetlo krásy, Svetlo pravdy, Svetlo sily, Svetlo lásky. Potom sa DoDo krátko prihovoril k nám všetkým, T. S. Bludáci zaspievali svoju hymnu. Potom som pár slov povedal ja, zaspievali sme s Lenkou :"No to se ví. . . " Pekelníkom bol vyhlásený DoDo, ja som vyhlásil víťazov súťaží, odovzdal im placky, obišiel som všetkých pri ohni a odovzdal im camrátka a Lenka DoDovi hlinenný znak Biateca. Potom sa už spievalo, debatovalo, varilo u ohňa pri peci. Bludáci okolo deviatej šli hrať sa so svetieľkujúcim lietajúcim tanierom. Začalo opäť popàchať, no u ohňa bolo teplúčko. S Maťou sme sa dohodli, že by sme mohli ísť po Silvestri niekam na chalupu. Braňo sa chystá operiť do Anglicka, takže po štvrtkovom rozhovore s Edom asi naša spolupráca s Wappacomo Minal končí. M+M dokončujú barák a tak sa budem asi turistikovať s bankármi. S Mišom sme sa bavili o možnosti ísť na Veľkú noc Tríbečské pohorie. Lenka šla spať skôr, ja s Mišom po jedenástej. Otvorenie kruhu sme nedočkali. Bludáci nám dali upletené cvernové náramky. Vstávali sme s Mišom pred siedmou. U ohňa sedel Poldo, ktorý vôbec nešiel spať. Lenka vstala po ôsmej a začali sme baliť. S DoDom sme si vymenili adresy. Oni boli tiež vo Švédsku v roku 1996 a vo februári tohoto roku v Maroku. S DoDom sme ešte po súťažiach prestavovali pec, no chcelo by to viacej času a aj nejaké pojivo. Po deviatej sme sa pobrali domov, Braňo skôr. Opäť mrholilo a tak sme šli po ceste, no u škôlky som zišiel z asfaltky a lesom som to viedol k prítoku potoka a popri ňom na dolnú lamačskú zákrutu. M+M vystúpili u stanice v Lamači a Miša sme nechali pod mostom SNP. My s Lenkou sme šlapali domov peši. Vo vchode domu sme symbolicky stretli Šula z T. O. Biely netopier - Koliba. Čudoval sa, kde sme boli. Nuž v lese a snáď ešte často pôjdeme.