Vtáčnik 2001
Úvodná strana
Hore

 

Prvá stanovačka nového milénia, 27.4. – 29.4.2001

Prvýkrát od roku 1996 som nešiel na jarnú stanovačku s nikým z okruhu Wappacomo Minal. Oslovil som všetkých, no nik ani len neodpovedal. Počas Veľkonočného voľna som mal ísť s Petrom Bartošovičom Košice – Dukla, no pre moje predchádzajúce ochorenie sme to zrušili a urobili sme dobre, lebo padal sneh a bolo veľmi škaredo. Mali sme mať s Lenkou Oheň rodu, vyskočila jej však teplota a nič z toho nebolo. Vo februári sme boli s Danicou za ňou v Bordeaux a po ôsmych dňoch sme šli spolu do Paríža na štyri dni. Keď bola začiatkom apríla doma na prázdninách, boli sme aj s Danicou na víkend na Smolenickom zámku s výletom na Záruby, Driny. Máme zaplatené v lete s BUBO-m Škótsko, no asi Biatec už ako rod moc nebude fungovať. Lenka je stále chorľavá, celý školský rok mimo republiku a aj medzi nami to nejako škrípe. Mám z Čiech inovovaný Zvitok brezovej kôry, asi už pôjdeme podľa neho, ak teda budeme fungovať aj prakticky, inak ja sám.

27.4.2001 Jedľové Kostolany – Krížne cesty 7,98km - 1hod. 57min – prevýšenie 270m
Chcel som po minuloročnom vandry Nová Baňa – Jedľové Kostolany – Tríbeč – Nitra, dokončiť prechod pohoria zase v smere Jedľové Kostolany – Veľké Pole – Vtáčnik – Handlová. Napokon sa pridal ku mne len Mišo Tobík. Stretli sme sa v Zlatých Moravciach a pokračovali spolu autobusom do Jedľových Kostolian. V autobuse s nami cestovali aj nejakí malí turisti za Obycany. Čas sa ukazoval byť fajn a tak po pečiatke v krčme sme sa vybrali po asfaltke, ktorá sa vlnila ponad dedinu až po osadu Brezovo. Videli sme stádo sŕn. Môj nový krokomer mal premieru, starý sa mi podarilo stratiť 13. v piatok na trase Močidlá – Lozorno. Kúpil mi ho Zdenkin priateľ v B.Bystrici za 1500Sk a ja som si naň už pre istotu ušil taštičku na opasok. Za osadou sme došli k bráne obory, prešli cez ňu a pokračovali lesnou cestou. Pred ôsmou sme dorazili k horárni Krížne cesty, kde som plánoval prespať. Ja som mal náš stan pre oboch, no nepotrebovali sme ho, lebo v stajni bolo seno a tak sme spali na ňom. Spravili sme si oheň, uvarili na ňom večeru, sedeli sme vonku do 22,30 a kecali o kadečom. Mišo študuje popri zamestnaní v Nitre a robí nočné v Tescu. Nočná obloha bola nádherne hviezdna, v studničke priezračná voda a mne trošku smutno, že nás nie je viacej.

28.4.2001 Krížne cesty – Debnárov štál – Mešter – Penhýbel – Veľké Pole – sedlo pod Rajtokom – Suchá hora – Tatra – Rúbaná hora – Kláštorná skala – prameň pod Vtáčnikom 22,48km – 5hod.43min. – prevýšenie 1200m
Spalo sa dobre a aj keď som bol hore 6,30 ešte som zaspal a vstávali sme o 8hod. Deň sa ukazoval byť krásny. Rozfúkali sme uhlíky a uvarili čaj, puding a polievku. Pobalili sme sa a vyrazili. Hneď za horárňou končila obora a my kecajúc sme kráčali po ceste, až sme prišli do Debnárovho štálu, kde sme vôbec nemali byť. Popýtali sme sa na smer a lesnou cestou dokráčali do Penhýbela. Chovajú tu koníky a popri žltej sa objavila aj červená. Obaja sme mali staré mapy a ukázalo sa, že je to chyba. Asfaltkou sme došli do Veľkého Pola, kde nič nebolo otvorené a tak sme strmým výstupom vyliezli nad dedinu a zasadli k obedu vedľa potôčika. Zavolal som domov, že som v poriadku, prelepil vznikajúce otlaky, dal suché ponožky, tie použité prepral a zabaštil si. Lesnou cestou sme pomaly stúpali. Výhľad stále pekný, vyplašili sme laň. Za Tatrou sme opäť na kúsku zišli z červenej a prišli na žltú, kde sme našli vodu a napokon aj červenú. Potom sme prišli ku skalám, ktoré akokeby korunovali hlinené chrbáty. Z Kláštornej skaly je perfektný výhľad. Neďaleko od nej je prameň vody, ktorý vyviera spod stromu a je silný. U ohniska sme sa utáborili. Mne zostala zima po pečúcom dni. Mišo sa trápil s ohňom, no spolu sme ho napokon prebudili, navarili večeru a opäť kecali do 21,30. Doma som lepil nafukovačku, no púšťa aj tak.
29.4.2001 prameň pod Vtáčnikom – Vtáčnik – Malá Homôlka – Tri chotáre – Jarabá skala – Biely Kameň – Dierkovica – Kamenisté – Cígeľ 17,54km – 4hod.23min. – prevýšenie 340m
Skoro celú noc lialo, no ráno sa ukázal pekný deň a než sme vyrazili, stan obschol. Mišo varil na variči. Mne sa skoro rozpadli vander gate, bude treba ich poriadne poplátať. Vrchol Vtáčnika bol neďaleko. Vyfotili sme sa u vrcholového smerovníka, zapísali do vrcholovej knihy, poobdivovali nádherný výhľad. Samozrejme, že hore bol kríž. Miestami bol ešte sneh. Cesta klesala a u prameňa sme narazili na žltú. Cesta sa mierne vlnila, výhľad sľubovaný z Jarabej skaly bol nulový. Našli sme trampskú chajdu pricapenú ku skale. Na Bielom Kameni sme sa najedli, zavolal som domov. Bola tu aj modrá z Cígeľa. My sme pokračovali po červenej až na Dierkovicu a od nej lesnou cestou. Keď sme prišli na trojcestie u kaplnky, červená zmizla a nepokračovala ani po jednej ceste. Tak som povedal, aby sme šli po najširšej. Narazili sme na zelenú a z nej sme zase odbočili po širšej ceste na veľkej lúke s chatou. Prišli sme k chatám a tu na smerovníku bolo napísané, že zelená ide na Veľký Grič, kde mala ísť aj červená. Už sa mi nechcelo vracať a tak sme došli do Cígeľa. Hneď nám šiel autobus do Prievidze a mne potom do Bratislavy, kde som bol 18,34hod. Veľa sme s Mišom kecali o woodcrafte a možnej spolupráci, keď teraz žije pri Nitre a nie v Hnúšti. Uvidíme, čo život prinesie. Na budúci víkend ideme s BJATEK-om do Veľkej Fatry, ja vlastne po prvýkrát od roku 1995. Dosť som cítil plecia a mal dva kliešte.