Nízke Tatry 97
Úvodná strana
Hore

 

POKUS O PRECHOD NÍZKYCH TATIER, 4. -8. 7. 1997

V rámci napĺňania môjho sna prejsť Slovensko po Ceste Hrdinov SNP, ako aj v rámci nášho každoročného letného čundru, vybrali sme si tentoraz Nízke Tatry. Zapáčilo sa nám tu minulý rok, keď sme boli v Krpáčove na rodinnej dovolenke. Zdenku sme odprevadili do Francúzska na dvojmesačný ou pair pobyt a my s Lenkou sme nastúpili do autobusu smer B. Bystrica. Dohodol som sa s bratrancom Petrom Chabadom, že u neho prespíme. Cesta z Bratislavy prebiehala v obrovskej horúčave a zápche na ceste. Spríjemňovala nám ju babka demokratka, ktorá mi vynadala od židov cez Maďarov a Američanov až po vysťahovanie. V Bystrici nás čakali okrem Petra aj Katka a teta. Okrem tety som ich nevidel od našej svadby. Sadli sme si v kaviarni na kávu a kolu. Na námestí bol ohňostroj a neskôr aj na oblohe. Kecali sme s Petrom a jeho ženou dlho do noci.

5. 7. ráno sme vstávali do takej hmly, že nebolo vidno z okna chodník. V televízii sme si s Petrom pozreli sondu, ktorá pristála na Marse a po raňajkách sme šli na autobus. Bola parádna tlačenica, lebo autobus meškal a veľa ľudí šlo na Staré Hory, kde bola púť. Slnko pieklo a tak som dúfal, že počasie vydrží. V Korytnici sme boli 9, 30. Prezuli sme sa a pomaly pobrali hore do Hiadelského sedla. Šlo nás päť, teda viacerí majú rovnaké plány ako my. Do chatky pod sedlom sme dorazili 10,15. Cestou sme sa zastavovali u každého potôčika občerstviť sa, lebo bolo úmorné teplo. Do sedla sme vyšli za 1, 1h o 11h. Naobedovali sme sa a dali si hodinku pauzu. Potom sme sa pomaly vybrali do stupáku. Bol dosť nepríjemný, Lenka mala chvíľami problémy s dýchaním, čo ma dosť vyplašilo. Našli sme po troche blúdenia studničku zaznačenú na mape. Z diaľky je počuť hrmenie. O 13h sme vo výške 1425m n. m. a podchádzame hrebeň. Stretáme Čechov, ktrorí nám vravia, že útulňa funguje. O 14h sme na Prašivej a začina popŕchať, padá hmla. Spustil sa vietor, lejak a padla parádna hmla. Prezliekal som sa do nepremokavého a Lenka šla zatiaľ ďalej. Potom som ju nemohol dobehnúť a veru som mal strach, či sme sa nestratili. Bol to veľmi nepríjemný pocit. Na Veľkej Chochuli sme zle odbočili, čo som zistil až po strate 200 výškových metrov. Skúšali sme si to stihnúť svahom, no pre veľkú trávu a dážď sme to zanechali a šlapali dolu. Veľký nával lejaku sme prečkali na ruksakoch krytí pončom. Narazili sme na zvážnicu a vedľa nej na poľovnícku chatku. Bola síce zavretá, ale povala otvorená. Lenak to tam trochu poupratovala a spravili sme si tu ležovisko. Za 4, 13h sme prešli 12km. Horšie je, že mi navlhli zápalky a nemôžem zapáliť varič. Jeme chlie s paštétou a pijeme malinovku. Bodol by vrelý čaj. 18,30 spíme

6. 7. spali sme 13h. Lenka má vraj nepremokavé nové vibramky mokré a aj moje sú vlhké. Zima nám nebola. Neprší, len cesta je samé blato. Odchádzame o 9h. Neviem presne, kam smeruje cesta. Myslel som, že vídeme v L. Lúžnej, no vyšli sme v Patočinách. Dobrí ľudkovia nám dali zápalky a aj teplý čaj. Prezuli sme sa a šlapeme na autobus. Žiaľ nešiel žiaden, ani stop nevyšiel a keďže začalo opäť pršať, šlapali sme do L. Osady peši. V Jánošíkovej kolibe už neubytuvávajú a tak sme šli do súkromného penziónu Poľana. Prešli sme 10,1km za 2,45h. V kolibe sme sa naobedovali. Tu máme peknú izbu s tromi posteľami, veľkú kúpelku. Umyli sme sa trochu pospali, prešli po dedine.

7. 7. ráno sme sa vybrali autobusom na Donovali a potom sedačkou na Zvolen. Dole je pekný tee pee tábor Geronimo. Som prekvapený, ale patrí Pionieru z Handlovej. Majú tam aj koníky. Svieti slnko a my si na Malom Zvolene varíme špagetty. V diaľke hrmí a od Choču ide lejak. Zatiaľ máme pekný výhľad na šíre okolie. Chytil nás výdatný 15m lejak. Zišli sme do L. Revúcej opäť s mokrými nohami. Prešli sme 6, 5km za 1,45h. Po návrate na penzión sme trochu pozerali televízor, boli sa prejsť, hrali karty. Nie je nás tu veľa.

8. 7. ráno sme sa zobudili a opäť leje ani z krhle. Chcel som ísť do Vlkolínca, no takto sa rozhodujem baliť a ísť domov. Z tohtoročného čundru nebude nič a ležať na penzióne nemá význam. Pršalo celou cestou do Bratislavy, na Morave sú storočné záplavy. Lenka sa vrátila nachladnutá. Jej vibramky som reklamoval a po veľkom dohadovaní a vyhrážaní sa Obchodnou inšpekciou nám vrátili peniaze. Samozrejme, že od návratu je v Bratislave slnečne.

Miro Svitek