Biele noci
Úvodná strana
Hore

 

EXPEDÍCIA BIELE NOCI, 16.7. - 6.8.1996

Prostredníctvom Zuzany Morávkovej, spolužiačky Zdenky, sme sa dozvedeli o tejto akcii, poriadanej Faunimou. Zdalo sa mi to veľmi zaujímavé a tak po Danicinom súhlase sme sa s Lenkou prihlásili. Nastalo pre mňa obdobie naháňania vecí, nakoľko som predal náš malý stan a chcel som kúpiť niečo, s čím by som nemal obavy ísť stanovať za polárny kruh. Samozrejme som mal isté predstavy a tie veru nespĺňal žiaden predávaný stan. Až na jarnej výstave športových potrieb v Inchebe som narazil na firmu Yak Yety z Patrónky. Šijú goratexové veci. Tam som kúpil stan Pinquin. Potom som začal naháňať varič, pretože som nechcel variť na liehových kockách. Zistil som síce, že 4 privedú do varu liter vody, no v kuchyni a nie vonku. Varič som kúpil na Kollárovom. Bomby som ale dostal len malé v Priory a ako sa napokon ukázalo, namiesto štyroch zakúpených mi bohate stačili dve. No a konečne som kúpil nepremokavé oblečenie - vetrovku a nohavice v Go To na Obchodnej. Takto som sa stal vcelku znalý ponuky v obchodoch. Po stretnutí organizovanom Faunimou som ešte naháňal antikomárie prípravky. Poradil mi Laco rybár. Počasie pred odchodom nám moc neprialo a mal som naozaj obavy, ako bude. 16. 7. pred Istropolisom sme nastúpili do autobusu a so záujmom sa obkukovali. Dosť ľudí bolo mladých. Prekvapila ma prítomnosť Sláva Opáleného - spolu sme vojenčili, chemickú priemyslovku navštevovali. Šiel s partiou troch dospelých a dvoch synov - Velebovcov. Spolu nás bolo 34. Vyrazili sme 10, 34 a hranice do Čiech sme prešli 11,40. Prvú pauzu sme mali pred Chrlicami o 13,15 a hranice do Poľska sme prekročili v Královci o 17,15.

17. 7. Šli sme celú noc, až nad ránom to odstavili a trochu sme si v kľude pospali. O 6h sme dorazili k trajektu vo Swinujšcii. Nikdy som nebol v takom veľkom prístave a ani takou ľoďou som sa neviezol. Deň sa ukazuje byť slnečný. Nalodili sme sa 11,10 na Pomeraniu. Veci sme si uložili do do úschovne a celú loď prešmejdili. Napokon sme sa uložili na hornej palube na lehátkach. Je tu dosť našincov, nejaký športový zájazd. Okolo slnka je krásna dúha. Zem nie je nikde vidno, len lode. Navštívili sme Free Shop. Kúpili sme pohľadnicu lode a pelendreky Mini Snablar Lakrits. 20, 20 sme pristáli v Malmö. Hodinu nám trvalo, než nás colníci prepustili a mali sme šťastie, že sme organizovaná skupina, pretože jednotlivcov aj nepúšťajú. Z prístavu sme sa presunuli na stanicu a trochu sme sa do odchodu vlaku boli prejsť. Všade je kopa bicyklov bez reťazí, kaviarničky plne obsadené zabávajúcimi sa ľuďmi. Na námestí sme našli krásne petúnie a zistili sme, že sú to vrecia, ako na pestovanie rajčín na balkónoch. O 23h sa pohol vlak a som milo prekvapený jeho interiérom. Sedíme dvaja vedľa seba v jednom smere a v opačnom zase dvaja. Veci si možno odložiť na začiatku vagóna do políc, sprievodkyne prechádzajú so servírovacími vozíkmi.

18.7. do Štokholmu sme dorazili ráno o 6h. Cestou som sa spriatelil s Modokom, ktorý je z Ligy Lesnej Múdrosti a robí nám sprievodcu. Spolu sme sa vybrali na prehliadku mesta. Na počítači si človek môže nájsť čo ho zaujíma a on mu ukáže trasu, sú k dostaniu zdarma informačné materiály, mapy. Navštívili sme Vaasa múzeum - vylovená a zrekonštruovaná loď. Vstupné stálo síce 45+10 SEK, no nebanujem. Potom sme šli do Aqua múzea. Na malej ploche človek prešiel dažďové pralesy, moria, vnútrozemské vody. Oči sa mali na čom pokochať. Vstupné stálo 45+20 SEK, no kedy ešte budem môcť žralokovi loziť pod bruchom skleneným tunelom? Prezreli sme si radnicu a športové obchody. Po návrate na stanicu nás čakal šok. Nemali sme miestenky na vlak a bez nich nás nepustili dnu. Veci sme si už vybrali z uschovacích boxov a sedeli sme na zemi ako kôpky nešťastia. Ukázalo sa, že tu slúžia zákazníkovi. Behom hodiny vybavili pripojenie ďalšieho lôžkového vagónu a keď sme sa poskladali na miestenky, mohli sme nastúpiť. Spali sme šiesti v kupé. Bolo to zaujímavé, ako sme sa nasáčkovali dnu, no pomestili sme sa. V umyvárke sme sa umyli, niečo oprali. Miestenka stála 80 SEK a vyrazili sme 20,40.

19.7. dobre sme sa vyspali, stále dojedáme čo nám babka nabalila. 9,50 sme vystúpili v Bodene, kde musíme prestupovať. Víta nás modrá obloha. Navštívili sme informačné centrum a nabrali kopu materiálov o celom Švédsku. Je tu kopa Čechov, ktorí tiež idú na sever. Píšeme domov. Do Gällivare sme prišli o 12,40h. Už nás čakali Edo, Zuzana, Sabina, Rado, Jano. Vysvetlili nám čo nás čaká, rozdelili na dve skupiny. My s Lenkou sme v prvej, čo ide najpr splavovať. Prezreli sme si malé drevenné mestečko, so športovým obchodom, aký nemá ani Bratislava. Múzeum nás poinformovalo o prírode i minulom živote za polárnym kruhom. Konečne som videl rosomáka. Sme 150 km nad polárnym kruhom a je tu teplejšie než doma. Ford Tranzitom nás previezli k riečke Ranealva. Je 18, 30 fúkame člny a zúfalo odháňame komáre. To som ešte nezažil! Po inštruktáži a navlečení záchranných viest sme trochu aj pádlovali. Po prvýkrát stanujeme. O 23,30h je tu svetlo ako u nás v lete večer. Všade naokolo rastú hríby. U nás by asi hríbari šaleli nadšením. Skúšali sme varič, no napokon sme spravili oheň, aj na odháňanie komárov.

20.7. vstávali sme pijánko. Stále je pekne. 10,30 sme zbalení a nastáva vlastne prvý splavovací deň. Ruksaky sme dali do auta a do člnov si berieme len niečo na jedenie. My sme v ňom štyria - ja, Lenka, Jaro a Pohronský Ruskov. Ten sa robil odborníkom, preto sme sa k nemu pridali, no napokon sa ukázalo, že nám len strpčoval život. Iba kormidloval, aj to zle a vôbec nevesloval. Malá Lenka vládala viacej ako on. Včera sme videli soby na ceste a dnes chalani našli parohy. Vyplávali sme o 12h a doplávali o 17h. Prešli sme cez štvoro perejí a na jednych sme zostali visieť, no zvládli sme to. Asi hodinu lialo, no väčšinu dňa bolo pekne. Pristáli sme v Alivare. Švédi popri rieke vybudovali snáď každých päť kilometrov takéto kempy. Je to drevený domček so stolom, lavicami, kachlami, pričnami. Je tu aj sauna, dreváreň, záchod, ohnisko s roštom. Nestaviame stan, ale spíme v domčeku. Ukázalo sa to ako nie najlepšie riešenie, nemá moskytiéru a tak si na nás zgustli komáre. Vodu berieme z rieky. Je nahnedlá od rašeliny. Niekto do nej dáva Savo, iný manganistan. My ju prevárame. Robíme už pravidelne oheň. Premokli nám tenisky a tak ich hromadne sušíme. Moje sa trochu upiekli. Večer prišli domáci opekať mäso a cez Eda sme trochu debatovali. O Slovensku nemajú ani šajnu.

21.7. vyplávali sme až 11,30. Máme to tu celé nejak posunuté. Spať chodíme vlastne až na druhý deň a aj to len podľa hodiniek, pretože je stále svetlo. Celý deň bolo pekne. Pereje už ani nepočítam. Raz nám vypadol spoluplavec a dva razy sme nabehli na kameň. Pri obedňajšej pauze nám praskla od horúčavy sedačka. Lenka sa drží skvele. Vesluje zarovno s nami a ešte udáva nahlas tempo. Na rieke je hodne kačíc. Lenke fučí nafukovačka na ktorej spí, no do rána celkom nespľasne. Kúpeme sa a voda vôbec nie je ľadová. Edo nám večer ukazuje zapaľovanie ohňa pomocou kresania a luku. Ide mu to šikovne. Behom desať minút som našiel kilo hríbov. Máme ich vo všetkých polievkach. Sú síce trochu červivé, no z toho kvanta sa dá vybrať. Som už dosť uťahaný a zajtra je dlhý deň.

22.7. zatiaľ najťažší deň. Vyplávali sme o 12h a skončili úplne vyčerpaní o 22,15. Edo nemohol s autom vojsť na cestu vedúcu k brehu a preto sme museli pádlovať dovtedy, kým sa nedalo prísť s autom k rieke. Dvakrát sme museli člny preťahovať cez úseky kde nebolo skoro vody. Uviazali sme ich na laná a ťahali po brehu. Cestou nám aj pršalo, schovali sme sa pod člny. Prekonali sme aj dvojo perejí s vyše metrovými skokmi. Ku koncu sme toho mali už plné zuby. Stanovali sme asi pol kilometra od brehu a ledva sme postavili stan, uvarili puding, zaspali sme ani keby nás do vody hodil. Cestou sme ani nemali čo jesť, okrem malých medov a džemov, takže to stálo za...

23.7. vyplávali sme až 14, 30 a dorazili 18, 10. Voda bola všelijaká. Boli aj široké kľudné plochy, no aj dlhé pereje. Narazili sme na prvú dedinu. Pred každým domom vlaje švédska štátna vlajka, stojí záhradný nábytok ani z Ikea. Počasie nám praje. Ubytovali sme sa v zrube, na kachliach varíme večeru. V saune sa saunujú mladí Švédi. Na vode sme vďaka skvelému kormidelníkovi párkrát zostali visieť na kameňoch, nepremokavé veci máme mokré, pretože sa nám do člna navalila voda. O 23h sme sa vybrali saunovať aj my. Natlačili sme sa do sauny asi siedmi. Vybiehame rovno do rieky a je to paráda. Špina sa z nás šúpe v celých šúľkoch. Lenka sa nešla saunovať. Ráno som sa cítil ani keby ma niekto požul a vypľul.

24.7. zobudil som sa veľmi skoro. Všetci ešte spia. Šiel som sa prejsť popri brehu k perejám, na ktorých sa už utopilo osem ľudí. Na brehu majú symbolický cintorín. My sme toto miesto prešli zadkom dopredu vďaka kormidelníkovi. Ešte že to nebolo na jar, vtedy je tu vraj aj o dva metre viacej vody. Našiel som obrovský hríb. Odfotil som si ho pre porovnanie s puzdrom od foťáku. Vrátil som sa späť a než Lenka vstala, prevaril som vodu, uvaril puding, mlieko. Plávali sme len dve hodiny do Klingerseku. Tu sme skončili, pretože cez trojmetrové pereje nás nepustili. Vyfučali sme člny, pretriedili čo budeme brať na puťák a šli asi 3km sa ubytovať.

25.7. včera sme sa popásali na čučoriedkach. Na dvakrát nás autami previezli k NP Muddus. Boli sme v dedine v obchode. Kúpili sme si americké toasty za 13, 5SEK. Napísali sme aj domov, že sme v poriadku. Spali sme pri jazere a po prvýkrát sme videli neporiadok ani u nás doma. V noci pršalo a teraz sa ukázalo, ako je dobré mať kvalitný stan. My sme v pohode, no dievky a jeden chalan majú všetko kompletne mokré. Sušili sme im veci nad ohňom. Mala tu byť už druhá skupina, ktorá šla pešo, no zatiaľ neprišli.

26.7. pršalo až do 14h. V podstate všetky stany okrem nášho premokli. Edo s Radom hľadajú druhú skupinu. Našli zatiaľ len Velebovcov, ktorí vzdali prechod po zapadnutí po hruď do bažín a táborili neďaleko Galivare. Edo išiel prebehnúť NP, kde je zvyšok. My s Lenkou sme sa boli prejsť po okolí. Je tu viacero jazier. Sú okolo nich chatky, člny. Pri jednej chatke sme našli obrovské losie parohy. Jeme samozrejme sáčkové polievky s hríbami.

27.7. konečne sme vyrazili do Muddusu. Večer dorazil k jazeru zvyšok druhej skupiny. Popisujú putovanie trochu divoko. Doma som riešil problém čo obuť na brodenie. Čižmy sa mi videli ťažké a tak som si od Laca požičal návleky z atómbordelu a len Lenke zobral čižmy. Teraz raz neviem či to nevymeniť za čižmy, no napokon nás ubezpečujú, že my tak šialene nepôjdeme. Auto nám previezlo ruksaky 5km k NP a my sme šli peši. Na štrkovej ceste som chytil prvé otlaky. Napriek tomu, že je pekne teplo, balíme sa do čoho sa dá, pretože komáre sú úplne šialené. Nastupujeme na drevený chodník, ktorým sa dá chodiť cez bažiny. Niečo také som ešte nevidel a tak len kulím oči. Modok s Edom nám popisujú rastlinky, ochutnali sme ich "maliny". Sranda, že keď sú červené sú nezrelé. Prišli sme až k veľkej základni pri jazere, kde je 25m vysoká vyhliadková veža. Chata je perfektne vybavená. Platí sa dobrovoľný príspevok šekom. My si staviame stany, no stravujeme sa dnu. Lenka chytila veľké otlaky, ďalej sa jej pôjde veľmi zle. Opral som a aj my sme sa umyli. Prešli sme 14km.

28.7. vstal som skoro a napriek strachu z výšok som sa vyškriabal na vežu. Je z nej pekný výhľad na okolie. Hniezdia na nej vtáci podobní lastovičkám. Vidno vraj až Nórsko. Ráno trochu pršalo, po obede tiež. Vyšli sme až po 16, 30. Prešli sme 9km, zväčša po mostíkoch. Ak sme na pevnej zemi, pripomína mi to Záhorie. Dorazili sme opäť na zrubovú základňu. Večer sme mali čiernu hodinku otázok a odpovedí.

29.7. všetci šli na 25km okruh. My s Lenkou sme ostali na základni si oddýchnuť, teda hlavne otlaky. Prišli sem štyria Nemci, ktorí tiež putujú NP. Opravujem pokazení zips na modrom ruksaku. Šli sme sa pozrieť na vodopád. Úžasný pohľad, ako sa z výšky valí dole. Nazbierali sme hríby na večeru. Popŕchalo celý deň. Cez základňu sa premlelo dokopy asi 16 ľudí. Naši prišli roztrúsení a uťahaní. My sme si umyli hlavy, niečo som opral. Už nám polievky a Vlárany lezú krkom. Lenka vymenila zvyšok lekárskej Becherovky za kávenky a tie za ryžu.

30.7. ráno som sa bol na Adama umyť v rieke. Po daždi vyšlo slnko. Vyrazili sme o 13h. Prešli sme 13, 5km a z toho ešte 7km v NP. Prešli sme okolo obrovského, snáď 100m vodopádu. Táboríme na brehu jazera. Večer sme blbli so špliechaním. 31. 7. mám otlaky na pätách. Oproti nám hniezdi Sokol sťahovavý a škrieka ani divý. Jano je uchvátený a neustále ho aj s mladými sleduje ďalekohľadom. Sme tu už všetci a čakáme na príchod autobusu zo Slovenska. Táboríme neďaleko priehradného múru, asi 50m nad výtokovým kanálom na skalách. Dolu chodíme po vodu a umývať sa. Prešmejdili sme aj dno a šok nastal, keď vytrvalí dorazili k priehradnému múru a tam bol nadpis zakazujúci po dne pohyb, pretože bez ohlásenia vypúšťajú vodu a tá dvihne hladinu aj o štyri metre. Prišli sme sem v daždi a aj teraz prší. My sme v pohode, oplatilo sa investovať do stanu. Prešli sme 10km po asfalte a je to cítiť. Cestou sme sa pokúšali fotiť soba. Ten nás púšťal vždy len na určitú vzdialenosť, bližšie ani keď sme sa plížili.

1.8. Pršalo celý deň a tak sa len motáme po okolí a čakáme na druhý turnus. Prišli 18, 45. Obstali sme ich, dychtiac po novinkách z domu, chlebe a mäsa v akejkoľvek forme. Táto skupina je inakšia ako naša. Fajčia, dovliekli si pivo...

2.8. pobalili sme sa a čakáme na odvoz. Autobus šiel zaviesť časť k NP. Ráno bola hmla a kosa. Šoféri sa vrátili až o 16h - boli na hríboch. Zaviezli nás do Gällivare. Prešli sme sa po mestečku, kúpili ich chlieb, ktorí sa nedá s našim skvelým porovnať, salámu, syr. Potom nás odviezli do Vuollerimu, kde je múzeum pravekého človeka. Cez Boden sme prešli okolo 21h. Nálada je skvelá, všetci sa tešíme domov. Robíme si srandu zo šoférov.

3.8. šli sme stále na juh s občasnými prestávkami. Mal som malú nepríjemnosť so šoférmi. Keď som sa prebudil mal som dojem, že ako sa striedali na benzínovej pumpe, odbočili zle a vraciame sa späť. Že sa tu nevyznajú, dali na mňa a až po 20 km sme zistili, že ideme zle. Na parkoviskách kšeftujú s alkoholom. Stáli sme chvíľu pred Upsalou. Večer sme dorazili do Štokholmu a napriek všeobecnému rozhorčeniu, nechcú byť dlhšie v ňom. Ideme bez vedúcich, tí zostali s druhým turnusom a šoféri si robia čo chcú. Šli sme sa pozrieť ku kráľovskému palácu. Všade na okolí je jarmok. Hrajú kapely všetkých žánrov, v stánkoch predávajú kadečo. Obdivovali sme výrobu cukríkov, Lenke na darovanom vypadol zub. Vystavujú tu maliari na všetkých mostoch obrazy, proste pastva pre oči. Škoda, že sme tu mohli byť len dve hodiny. Kúpili sme si chlieb, salámu a zostalo nám len 0,50 SEK. Večer sme vyrazili na Malmö. Na autostráde sme skoro zrazili losicu. Inak stále sme šli ihličnatými lesmi. Úžasná krajina!

4.8. večer sme dorazili do Swinjuoscia. Do Malmö sme prišli 7, 30h. Do 10h sme mali rozchod. Boli sme si pozrieť park s veterným mlynom a štvrť okolo prístavu. Dofotil som tretí film. Na loď sme nastupovali s ešusom plným vrelej polievky. Usadili sme sa vedľa dverí a v pohode ju dojedli. Osprchovali sme sa, len sme si museli obliecť to isté, lebo ruksaky sú v úschove. Požičal som si od Zuzany 20DEM. Splnil sa Lekne sen, dali sme si na obed kura, pizzu, zmrzlinu. Domov sme kúpili syr, čokoládu. Bolo slnečno a tak sme brázdili loďou.

5.8. ráno 6, 00h sme dorazili na Poľsko-České hranice. V Harrachove nás vítala tabuľa -Vítejte v ČSSR a mapa socialistického tábora. Čo z toho ešte platí? Ťahali sme ďalej. Zastavili sme sa v Lokti na obed a o 14h sme prekročili naše hranice. Pred štvrtou sme boli v Bratislave. Zložili sme sa u našich. Bežal som dať vyvolať filmy do Kodaku na SNP. Musel som použiť známosti s Baštrnákom, aby ich urobili za 1h. Ráno odchádzame za Danicou a Zdenkou do Krpáčova na dovolenku v Nízkych Tatrách. Lenka potom pôjde s Edom do tee-pee tábora v Patočinách, aj keď len na týždeň, lebo potom ide na sústredenie s DBŠ. S ľuďmi z Wappacomo Minal sa určite budeme stretávať v lese!

Miro Svitek