Veľkou Fatrou 94
Úvodná strana
Hore

 

PRVÝ ČUNDER VEĽKOU FATROU, 2.7.1994 - 9.7.1994

Po prvom skúšobnom minuloročnom víkendovom čundry Malými Karpatami sme sa odhodlali ísť tohoto roku do Veľkej Fatry. Nemáme síce stan, ale tri celty a igelit ho snáď nahradia. Spacák máme požičaný od babky Bártovej a môj ušitý z celty. Miro zobral Lenku vo štvrtok do Necpal a ja som pricestoval v piatok po robote. Za Martinom som chytil stopa, ktorý ma skoro zobral do Necpal pri Prievidzi. Včas som vystúpil a šiel peši. Napokon som chytil autobus a po malom blúdení Necpalmi, keď som nevedel trafiť k Sumkovcom, som predsa len došiel. Ráno nás ujo zaviezol dolinou až na otočku robotníckeho autobusu, čím nám ušetril teriganie sa asfaltkou. Lenka chcela kráčať s krokomerom, no po prvých metroch ho stratila a hoci sme prehľadali prejdený úsek, vo vysokej tráve sme ho nenašli. O chvíľu ani značku na Borišov a tak som po nahliadnutí do mapy rozhodol ísť ďalej popri potoku. Cestu nám zastali kravy, no prešli sme cez ne a napokon našli aj červenú. Dosť vysoko sme stretli troch chalaňov nesúcich horské bicykle. Pripadalo mi to dosť nepraktické. Z doliny sme vyrazili o 11h a na chate sme boli 13, 15h. Dali sme si polievku, prezreli knihu návštev a zapísali sa. Nabrali sme vodu do 5 l bandasky. Zistil som, že je veľký problém ju vôbec niekam upevniť a zle sa mi s ňou šlo. O 15h sme vyrazili. Na Šoporni nás predišiel pán s dcérou a synom, tiež na čundry. Na Javorine sme boli 16, 15 a zle som sa zorientoval, pretože smerovník bol na zemi. Namiesto doľava sme šli doprava. Chybu som zistil až po dosť dlhom klesaní popri lese. Hore sa mi nechcelo vracať a podľa mapy a zvyšku salaša som zistil kde sme. Zišli sme na zvážnicu, ktorá šla súbežne so značkou na Ľubochňu. Vydali sme sa po nej a 17, 40 sme prišli na lesácku otočku. Bol tu krásny hrubý dub, ktorý som použil ako jednu stenu stanu. Medzi dvomi palicami som natiahol špagát, celtu upevnil na kmeň, prehodil cez špagát a mali sme strechu. Naspodu bol igelit a zadky kryli tiež celty. Spravili sme si ohnisko a opiekli slaninku, čo nám dala teta Sumková. 19, 50 sme zaľahli. Vstávali sme 7, 45. Vtáci dávno predtým nás budili spevom. Pobalili sme sa a po 10h sme vyrazili ďalej na západ. Čoskoro sme prišli k vodopádu potoku Lipová. Na ceste rástlo kopu jahôd a mi sme sa statočne nimi kŕmili. Od 12, 30 do 13, 30 máme obedňajšiu pauzu a na východe pozorujeme Rakytov. Cestou prekračujeme dva potoky a ideme okolo búdy lesákov. O 15h sme prišli k asfaltke, ktorá ide hore a tak sa dávame po nej. Doviedla nás ku Kornietovskej rezervácii a cez ňu ide červená. Navrhujem teda, aby sme šli kolmo hore, že prídeme na ňu. Vymyslel som dobrú blbosť. Ten les bol prales. Neustále sme museli preliezať padnuté stromy a škriabať sa po štyroch. 16, 10 som vyslovene odpadol a hoci Lenka bola o hodne vyššie, povedal som že ďalej už neleziem. Zišla teda ku mne a po prti sme sa vydali na východ. O 17h zbadala Lenka cez lístie poľovnícku chatku. Choci nebola otvorená, na verande sme si z dreva spravili stenu a prehodili sme cez ňu a zábradlie celty a mali sme stan. Na ohnisku sme uvarili hríbovú polievku. Deň bol slnečný a pri rozprávke zaspávam skôr než Lenka. Vstávame 6, 45. Varíme si čaj a po raňajkách sa rozhodujeme, že zídeme do doliny. 8, 20 sme pobalení a odchádzame. Neďaleko bol potok, tak sme sa umyli. Čoskoro nachádzame cestu smerujúcu do doliny spolu s potôčikmi. O 10h sme v doline u domu č. 280, čo je nedaleko horárne Blatná. Pokračujeme k lesnej správe. V Ľubochnianke sa vyzlečení okúpeme, operieme veci a na brehu sa sušíme. 11, 25 pokračujeme prezutí dolinou. Keď nás 11, 50 predbiehal robotnícky autobus, stopol som ho a za 5 korún nás doviezol až pred hotel Fatra. 12, 30 sme ubytovaní a ideme na obhliadku Ľubocne. Zašli sme až pod sedlo, pozreli sme si chatu, kde sme roky chodili na dovolenky, upravený splav, funkčnú elektráreň, novopostavené domy, zprevádzkovaný obchodný dom, bazén. Prešli sme sa parkom, navštívili Grelnetovcov. Pioniersky tábor UK zlikvidovali. Ráno sme sa presunuli autobusom cez Ružomberok do Liptovskej Osady, kde v turistickej ubytovni pri kolibe Jánošík budeme zvyšok týždňa bývať. Trochu boli zmätky, pretože je po prvýkrát štátny sviatok a autobusy nechodia ako v týždni. V esprese sme si včera pozreli Guinesove rekordy. Na ubytovni sme sami. Máme tu televízor, kuchyňku, sprchy, ping-pong, asfaltový tenisový dvorec. Boli sme sa prejsť dedinou, Lenka doháňa televízny deficit. V Ružomberku som už kúpil lístky na vlak, takže sa domov dostaneme a môžeme peniaze minúť. Večer sme hrali lenivý tenis a ruletu, pozeral som futbal z MS Nigéria-Taliansko. Ráno sme sa vybrali do Harmaneckej jaskyne. 9, 50 sme boli pred ňou aj s kopou Poliakov. Výstup bol dosť prudký, ako aj nárast cien všetkého v bufete. Jaskyňa sa nám páčila a 12, 40 sme šli vlakom do Banskej Bystrice. Je to zážitok, lebo cestou je 16 tunelov. Prezreli sme si rekonštruované námestie, zašli sme do pobočky NBS a kolegovia nám ju poukazovali. Napísali sme babkám pohladnice. O 18h sme boli už na ubytovni. Pozreli sme si Arabelu, večerali praženicu. Ráno som chcel ísť do kúpelov Železnô, no Lenka odmietla vstať. Tak sme po raňajkách šli o 10h do Liptovských Revúcich a po značke hore pod Ploskú. O 13h sme boli v sedle a mohli si pozrieť, kde sme na začiatku čundru zablúdili. Drobne popŕcha, tak sa ponáhľame dolu. 15, 35 sme už na hoteli. Osprchovali sme sa a najedli. V hore sme videli zajaca, krkavca a zdochnutú líšku. Zahrali sme si ruletu, a Lenka sa pobicyklovala. Vstávali sme 8, 30 a po raňajkách sme šli 10, 22 do Liptovskej Lúžnej autobusom. Ďalej peši po asfaltke do kúpelov Železnô, ktoré založil spisovateľ Ivan Stodola. 12, 30 sme v kúpeloch. Je tu asi 10 domov, obchodík, busta Dr. Ing. Milana Žuffu, pamätná tabuľa partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov. Minerálna voda je železito-sírová a teda piť by som ju nechcel. Cestou späť sme našli pár čučoriedok. 15, 45 sme späť na hoteli. Zaplatil som ubytovanie a vyzeralo to tak, že keby som to veľmi neurgoval, ani by som nemusel platiť. Za zvyšok sme boli na večery po ktorej Lenka veľmi túžila. Dali sme si Katovu zmes za 120 korún. Ráno sme sa pobalili a po raňajkách o 10h odišli do Ružomberka. Prezreli sme si Fullovu galériu, Liptovské múzeum, straré mesto, Hlinkove mauzóleum. Naobedovali sme sa v hoteli Liptov a 16, 54 nám idšiel vlak domov. Neprešli sme síce trasu Borišov- Kľak, tak ako sme si naplánovali, ani sme po celý čas nespali vonku, no myslím si, že napoprvýkrát to bolo s desať ročným dievčaťom slušné. Lenka sa držala dobre a zdá sa, že ju to bavilo. Tak o rok snáď opäť.

Miro Svitek