Úvahy
Úvodná strana
Hore
Indiáni a stvorenie
Zachráňme dropa...
Prichádza zima...
Tabak bez dymu
A súhlas prišiel

Choď s otvorenými očami - Woowotanna

Naši ľudia, ktorí svoju najsviežejšiu mladosť presedeli v škole, chodia v prírode často ako slepí; nejavia záujem o jej život a bohatstvo. Pri meste je pekný lesík. Ale i naši chlapci často povedia: "Tam som už bol, tam už to všetko poznám.” A na svoje prázdninové cestovanie si robia plány tak, že vezmú ceruzku a píšu: l. deň: Domica, 2. deň: Dobšinská jaskyňa, 3. deň: Tatry a pod., ale potom o ceste nemôžu nič povedať, len koľko kilometrov prešli. V dobe automobilov, motocyklov a lietadiel, v dobe niekedy zbytočného a bezúčelného náhlenia musíme sa naučiť zase pomaly chodiť a chodiť s otvorenými očami. To sú dve veci, ktoré skutočne potrebujeme ku šťastiu. Veľký americký filozof Thoreau, o ktorom ste už iste počuli, nikdy neopustil najbližšie okolie svojho rodného mesta, hoci mu jeho priatelia ponúkali peniaze, aby sa pozrel po Amerike alebo do Európy, odmietal ich návrhy tvrdiac, že všetko, čo by tam videl, môže pozorovať doma. A skutočne, on necestoval, a predsa videl toho vari zo všetkých ľudí najviac. Kto kedy pozoroval napríklad život v rybníku lepšie ako on? Kto poznal život rastliniek tak ako on? A isté je: kto nemá zmysel pre malé veci, nepochopí veľké, lebo mu uniknú.

Na jednom miestočku v prírode je toľko života, že po celý svoj život by sme ho nepreskúmali a jeho záhady nerozriešili. Šliapete napríklad v lese po machovom koberci, ale pozreli ste sa už niekedy naň? Boli by ste prekvapení, aká je tu nádhera lístkov, aké prerozmanité sú vankúše machov - nepochybujem, že by ste sa čoskoro stali ich zberateľmi namiesto zbierania bežných poštových známok. Londýnskymi parkami sa prechádzali už tisícky a tisícky ľudí, a predsa len jeden človek tam prišiel “s otvorenými očami” a všimol si zaujímavých chrobákov vnútri mesta a zasvätil im svoj život. Bol to obuvnícky učeň - stal sa však učencom. A u nás na poliach a v lesoch by ste nemali čo pozorovať? Neboli ste ešte nikdy zahanbení tým, že ste vkročili do lesa a išli celkom zamyslene, keď tu vyrazil malý vták hlasitý krik, dávajúc zrejme signál (znamenie) svojim lesným bratom, že ste tu. Bol to drozd, ktorý je vždy na stráži a bol bdelejší ako vy. Práve tak vie sojka oznámiť, keď sa zakráda mačka alebo iná zver. To sú pozorovatelia!

Takými boli Indiáni a "Sokolie oko", “Jastrab”, "Smelé Oko", to boli čestné mená mnohých náčelníkov. Seton nám napísal o Indiánoch pekný príbeh: Keď indiánsky chlapec je už tak dospelý, aby rozumel, vezme ho matka von do moci. Noc musí byť tichá a jasná, bez mesiaca a na blízku nemá byť žiadne svetlo. Tu mu povie: "Dieťa moje, tam je Stará Skvau (žena), druhá zo siedmich hviezd. Ide na vrchol hory. Na chrbte nesie svoje malé papúz (dieťa). Povedz mi, dieťa, či vidíš Papúz?" "Stará Skvau" je hviezda vo Veľkom Voze, kde sa ohýba jeho oje. Má pri sebe malú hviezdičku, ktorú Indiáni nazývali Papúz, teda dieťatko. Malé Indiánča sa pozrie a vezme z rúk svojej matky dva oblázky, veľký a malý, rozostaví ich na svojej dlani, aby ukázal, ako vidí tie dve hviezdy. Keď je matka presvedčená, že ich vidí jasne, má radosť. Ide k ohňu a hodí doňho štipku tabaku, aby jeho vôňa niesla hore jej modlitbu, potom sa díva k oblohe a vraví: "Veľký Duchu, ďakujem ti, že moje dieťa má oči lovca." Vidíš i ty, chlapče modernej doby, Alkara pri Mizarovi. Iste i ty chceš byť hoden dedičstva veľkej kultúry, ktorú ti zanechali dávni predkovia, keď ešte vedeli chodiť v prírode "s otvorenými očami", a novodobí učenci, ktorí vedeli vidieť, čo iní stáročia a tisícročia nevideli. Či by bol dakedy Kopernik objavil slnečnú sústavu, Darwin vyslovil myšlienku o pôvode človeka, Faraday poznal dynamickú elektrinu, keby neboli mali "otvorené oči" a pri tom i otvorenú myseľ, nezastretú predsudkami a nezažitými vedomosťami? Ani dnes, v dobe veľkých miest a osvetlených ulíc, sa nevyplatí chodiť so zatvorenými očami. Vezmime o doslovne: "Chlapec dnešnej doby nedíva sa hore a dole po prúde či proti prúdu, prv ako ho prepláva, či nečíha niekde krokodíl, ale pozrie sa na obe strany, prv ako prejde cez ulicu. Nepotrebuje študovať zárezy na stromoch, aby ho doviedli do tábora, ale všíma si názov ulice, keď ide okolo nárožia, a uprostred zhonu alebo vravy nestratí hlavu a pozná svoju cestu, ako jeho predchodcovia si zachovali rozvahu uprostred splašeného stáda, ináč by neboli mali potomkov a neboli by sme tu ani my." (Seton.) Avšak ja myslím, že keď pochopíte toto, čo som vám práve rozprával, porozumie i hlbšiemu významu toho. Lebo máme tiež zrak duchovný a ten si musíme zachovať čistý a bystrý a nedopustiť, aby akýkoľvek zákal cudzích a povrchných nárazov nenútil nás dívať sa falošne a aby sme videli svoju vlastnú cestu, ktorá nie je určená nijakými knihami ani školami, ani štátom a politikou, cirkvami a vedou, ale jedine božským hlasom, ktorý nám zostal vo vnútri.