Prichádza zima...
Úvodná strana
Hore

Je december, obdobie, ktoré mnohé indiánske kmene nazývali mesiac dlhých nocí. Úzke spojenie s prírodou výrazne ovplyvňovalo celý život všetkých prírodných národov - od rozdelenia rôznych činností do vhodných období ročného cyklu až po pravidelné sťahovanie z letných lovísk na zimoviská a potom zase späť do miest s dostatkom potravy a lovnej zveriny. Počas dlhých tmavých večerov v tee-pee a kôrových či hlinených chyžiach zasypaných snehom v dňoch okolo zimného slnovratu bol najvhodnejší čas rozprávanie dávnych povestí tradovaných z pokolenia na pokolenie, ale bolo aj najvhodnejšie obdobie na ručné práce, keď v rukách žien vznikali krásne korálkové výšivky či ozdoby z urzoních alebo dikobrazích ostňov a muži sa venovali opravám zbraní a nástrojov. Pri tejto zdanlivo strereotypnej a nezaujímavej činnosti sa mladí mali možnosť dozvedieť a naučiť mnoho zaujímavého a užitočného, na čo v iných obdobiach roka neostal čas. Deti ticho počúvali tajomné príbehy a pomocou nich sa zoznamovali s históriou svojho kmeňa a už tu snáď môžeme hľadať korene pevného charakteru a čestnosti Indiánov. Dôkazom významu spätosti s vlastným rodom je aj skutočnosť, že koncom minulého storočia boli banky ochotné požičať peniaze Indiánovi, ktorý prišiel vo svojom typickom odeve a s dlhými vlasmi v cope, ale nepochodil ostrihaný červenokožec, ktorý o sebe tvrdil, že je civilizovaný. Belosi tak sami zistili, že ich civilizácia prináša zvrátenie pevných morálnych zásad. Tento stav je charakteristický aj pre našu spoločnosť, keď mnohí (a nielen mladí ľudia) oslepení leskom cudziny opúšťajú to, čo formovalo život ich rodičov a mnohých pokolení pred nimi a spretŕhajú vlastné korene bytia. Skutočnosť, že mnoho detí už nepozná povesti a piesne vlastného národa, geografické i historické termíny sú im veľkou neznámou a o vlastnú krajinu nemajú záujem, svedčí o kultúrnom vymieraní národa, v ktorom sa pomaly rozkladajú jemné nitky držiace ho pohromade.

December sa v našom kultúrnom prostredí nerozlučne spája s najväčšími kresťanskými sviatkami a v našom woodcrafterskom kmeni ich už roky slávime v úzkom prepojení s prírodou. Vždy večer pred Štedrým dňom sa stretneme a ideme do prírody práve sa ponárajúcej do tmy. Všetko naokolo je rovnaké ako v ktorýkoľvek iný večer, ale predsa je to niečo úplne iné, sviatočnejšie, vznešenejšie, tajuplnejšie. V takýchto chvíľach podvedome prežívame návrat ku koreňom v dávno zabudnutých generáciách, nachádzame pevné body a čerpáme novú životnú silu.

Pre každého človeka je charakteristické hľadanie a existuje mnoho ciest a spôsobov, ako sa priblížiť pravde, ako sa povzniesť nad seba samého, odpútať sa od reality. Stáročiami overeným, osvedčeným a účinným je indiánsky obrad inity. Mnohí mu jednoducho hovoria indiánska sauna, ale tí asi ešte nezažili jeho magickú očisťujúcu silu. Kdekoľvek v prírode môžeme za chvíľku postaviť jednoduchú kostru z prútov, prikryť ju dekami, v ohni rozpáliť kamene a potom sa ponoriť do očistného kúpeľa rozpáleného vzduchu a pary, keď doslova cítime, ako nám z tela odchádza fyzická i duševná nečistota a spolu s omamnou vôňou byliniek pridávaných do nás vstupujú pocity čistoty, odhalenia novej pravdy a pokory pred vecami vyššími. Po dôkladnom kúpele opúšťame v povznesenej nálade initee-pee a bez problémov sa ponárame do ľadovej vody potoka, na ktorom sme pred chvíľou prerúbali otvor v hrubom ľade.

Neveríte? Vyskúšajte to!

Edo