Ojibway
Úvodná strana
Hore

Na Slovensku v období prvej (medzivojnovej) ČSR boli tri kmene: Ranné svitanie vo Zvolene, Deti Slnka a Odžibvej v Bratislave, ktoré boli združené v Lige československých woodcrafterov. Z nich po vojne sa obnovil iba kmeň Odžibvej, v decembri 1945. Bolo to v dôsledku viac-menej náhodného stretnutia skupiny “foglarovsky” zanietených bratislavských mladíkov s členom predvojnového kmeňa Odžibvej – Sagaweesim. Títo spolu s ďalšími predvojnovými woodcraftermi (Manoki a Očko) obnovili druhú generáciu kmeňa Odžibvej v rámci povojnovej čsl. Ligy lesnej múdrosti (LLM). Už prvého tábora spolu s českými kmeňmi (Stvořidla na Sázave, 1946) sa kmeň zúčastnil šiestimi tee-pee (časť zachránil cez vojnu Sagaweesi, časť ušili vlastnoručne mladí Odžibvejci). Ďalšie letné tábory kmeňa sa už uskutočnili vo Waldene, na mieste táborov medzivojnovej generácie woodcrafterov za 1. ČSR. Je to miesto bývalej horárne vo Svätojánskej doline, po SNP vypálenej, nazývané “Pred Bielom” (lúka za veľkou zotavovňou MV SR). Tam sa uskutočnili tábory v rokoch 1947, 1948, 1949, 1950 a 1951.

Po „víťaznom februári 1948“ bola LLM tak ako všetky neoficiálne a nepriateľské organizácie rozpustená, takže posledné roky sa tábory konali v rámci Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). Počet členov kmeňa po r. 1946 rástol, v dobe najväčšieho rozkvetu to bolo okolo 40 členov, vo dvoch dievčenských (Rod života, Srnky) a štyroch chlapčenských (Bobri, Karibú, Jastrabi, Medvedi) rodoch. Okrem letných a zimných táborov sa poriadali putovné tábory cez prakticky všetky významnejšie pohoria Slovenska, pravidelné týždenné schôdze a výlety rodov, lovenie orlích pier, snemy na kmeňovom snemovisku pod vrcholom Kobyly nad Devínom (pozostatky sa dajú zistiť dodnes). Pri dome jedného z členov kmeňa bola postavená klubovňa, ktorá slúžila našim stretnutiam. Začiatkom päťdesiatych rokov však takéto schôdze neregistrovanej a teda protištátnej mládeže boli nebezpečné, preto na spoločnom sneme kmeňa 21. mája 1951 na lúke pri Dujničovej horárni pod Volhoviskom bola formálne činnosť kmeňa ukončená. Nebol to však koniec vzájomných stykov Odžibvejcov. Mnohí boli v užších pracovných aj rodinných kontaktoch, takže o sebe navzájom vedeli, spoločne spolu táborili alebo putovali. Tieto stretnutia sa od roku 1981 až doteraz, aj zásluhou náčelníka, stali neoficiálnymi výročnými snemami kmeňa. Poriadaním na rôznych miestach sú venované poznávaniu okolia, rozhovorom a spomienkam na spoločné zážitky, na tých, ktorých život zaniesol do vzdialených končín sveta, alebo na tých, čo už odišli do večných lovísk.

Setonove myšlienky zanechali na každom z členov kmeňa nezmazateľnú stopu, výrazne ovplyvnili ich charaktery a obohatili ich životy ďalším rozmerom. Napili sme sa všetci zo Setonom vykopanej studničky a na to sa nezabúda. Počas celého roka je možné stretnúť cez víkendy skupinu 15-20 sedemdesiatnikov potulujúcich sa v okolitých bratislavských lesoch. Sú to pozostatky príslušníkov kmeňa Odžibvej.